4 молния.jpg

Kto je rýchlejší?

Neobyčajná knižka o sebadôvere a láske k sebe samému rozpráva príbeh o malom čiernom vĺčikovi, ktorý zo srdca miluje behať, a tiež o tom, ako vzniká túžba byť lepším pre niekoho druhého. Táto prirodzená túžba však často paradoxne spôsobí, že sebadôveru strácame. Otvorte knihou srdcia vašim deťom a ukážte im, ako si nikdy neprestávať veriť.

Príbeh, v ktorom sa nájde nie len dieťa

Obrazová knižka pomocou silného a krásneho príbehu, ktorý opisuje obvyklú životnú situáciu, otvára citlivú tému sebadôvery. Spoznáme dve malé osobnosti, čisté bytosti, ktoré predstavujú v príbehu rozprávkové postavy vĺčika a orlíka a ich životnú skúsenosť. Jeden behá pre radosť, druhý je presvedčený, že je najrýchlejší. Čo sa stane, keď sa stretnú?

Vĺčik Blesk sa túži skamarátiť, ale odvážny orol Vietor o priateľstvo veľký záujem nemá. Myslí si, že je najrýchlejší a začne nepríjemne Bleska spochybňovať. Podkopáva jeho sebadôveru v behu, v tom, že je v behu dobrý, provokuje ho a vysmieva sa mu. Dajú si preteky, aby zistili, kto je rýchlejší. Stane sa však niečo, čo by nikto nečakal.

Pútavé pasáže poukazujú na to, prečo malé dieťa o sebe často pochybuje a čo sa môže stať, keď si dieťa začne vytvárať svoju vlastnú hodnotu podľa toho, ako sa správa okolie. V príbehu nájde seba aj rodič – pripomenie mu detstvo a možno ho aj inšpiruje, ako pomôcť svojmu dieťaťu budovať si dôveru v samého seba a nestratiť autentickosť.

 

Dôležitosť detskej sebadôvery

Pochybovanie v detstve o tom „či som dosť dobrý/-á?" alebo presvedčenie, že „nie som dosť dobrý/-á", je často zdrojom toho, ako sa cítime a akú mienku o sebe mámev dospelosti. Poznať samého seba a ostať autentickým má preto v živote každého z nás veľkú hodnotu. Keď sa to deti naučia v detstve, tak v dospelosti z toho budú ťažiť.

 

Vďaka výrazným, reálnym a zároveň magickým ilustráciám je knižka vhodná už aj pre malé trojročné detičky. Keďže príbeh sa zaoberá pocitmi, knižka nemá vekové obmedzenie. Veľmi nápomocná však môže byt deťom vo veku od 5 do 8 rokov, v období, keď budujú svoju osobnosť, prichádzajú do kolektívu, nadväzujú vzťahy a stretávajú sa so situáciami, v ktorých je sebadôvera základom toho, aby ich zdravo zvládli.

Keď sa snažíte niekoho pochopiť, tak sa vlastne snažíte pochopiť jeho pocity.Pochopenie a úprimnosť vytvárajú harmóniu vo vzťahu dieťa – rodič a dávajú dieťaťu pocit prijatia a lásky.

Úvahy a okruh otázok, ktoré môžu pomôcť

Deti sa v živote stretávajú s rôznymi situáciami, pretože život znamená aj prekážky, prekonávaním ktorých sa môžu učiť a rásť. Nie každé dieťa rozpráva o svojich menej príjemných zážitkoch a nemusí to byť chyba rodiča. Trauma a pocit viny však môžu byť také silné, že sa dieťa uzavrie. Súčasťou knižky sú moje úvahy na tému sebadôvera, ktoré čerpám zo zážitkov zo života s mojimi deťmi a pripravený okruh otázok, ktoré rodičom môžu pomôcť otvoriť úprimnú komunikáciu s dieťaťom a príležitosť vojsť do jeho sveta.

 

Na konci knižky si dieťa po prečítaní príbehu môže vymaľovať vymaľovánku – „namaľovať" tak svoje vnútro. Takto sa môže rodič o trochu hlbšie pozrieť do srdiečka svojho dieťaťa a ubezpečiť ho, že je milované a dostatočne dobré také aké je.

 

Prečo je rozprávka ten správny nástroj

Pri počúvaní rozprávky si ju deti pomocou predstavivosti a fantázie určitým spôsobom prežívajú. Vďaka tomu pracujú nielen s vedomím, ale aj s podvedomím a duševným svetom, kam sa ukladajú nespracované nevedomé archetypy. (Vychádzam zo štúdií a z poznatkov Carla Gustáva Junga, švajčiarskeho lekára, psychiatra a psychoterapeuta, zakladateľa analytickej psychológie.)

Rozprávka môže pomôcť uložiť do duševného sveta dieťaťa tú správnu informáciu alebo vymazať tú boľavú. Keď sa dieťa v situácii, ktorá v nás vyvoláva emócie, „pozrie do svojho srdiečka", na chvíľu zastaví hodnotenie okolia a začne sa zaoberať tým, ako sa cíti, rozlíši ten pocit, prijme ho a spozná tak samo seba namiesto toho, aby sa stotožňovalo s tým, čo produkujú ľudia a situácie okolo neho.

Kniha je vyrobená s láskou (aj k prírode)

Kniha má pevnú väzbu(obal), je plne ilustrovaná a príbeh sa odohrá na 56 stranách 100 % recyklovaného papiera, lebo mi na životnom prostredí záleží. 

Knihu editovala úžasná žena Soňa Borušovičová. Soňa je spisovateľka, editorka a zakladateľka super projektu Literárny dom, ktorý pod jednou strechou združuje všetko, čo autori kníh potrebujú. Rozhodla sa pomáhať autorom, pretože vie, čo si táto cesta vyžaduje, a pretože chce robiť to, čo miluje. A práve v tom sa skrýva jej jedinečnosť. Ako Soňa hovorí, knižka „Príbeh o dvoch jašteričkách a slnku" bola prvá lastovička Literárneho domu, ktorá sa dostala do tlačiarne.

Ilustrácie vytvorila talentovaná študentka vysokej školy výtvarných umení  Viktoria Radushynska. Sú to jej prvé ilustrácie do knižky, na ktorých je už teraz badateľný originálny štýl. Veľmi som chcela, aby postavy príbehu mali najviac možnú reálnu podobu, no zároveň boli aj rozprávkové. Myslím, že Viktórii sa podarilo vytvoriť jemnú, peknú fúziu reálneho a magického, rozprávkového sveta.

Objavte výhodné kolekcie kníh