Kniha Misia škôlka
Nástup do škôlky je veľkou zmenou aj pre vnútorný svet dieťaťa.
Misia škôlka pomáha rodičom a deťom porozumieť pocitom, ktoré túto zmenu sprevádzajú – neistote, strachu, osamelosti, ale aj radosti a zvedavosti.
Nie je o tom, ako zastaviť plač či „zvládnuť“ nástup do škôlky. Ide hlbšie – k pochopeniu toho, čo dieťa prežíva, a k tomu, ako ho týmito pocitmi sprevádzať.
Pretože keď svojmu dieťaťu pomôžete porozumieť tomu, čo cíti, pomáhate mu rozumieť samému sebe – a budujete tak pevné základy jeho emocionálneho zdravia do budúcnosti.
*pre deti od 3 rokov a pre dospelých
Misiu škôlka nájdete v kamenných aj online kníhkupectvách po celom Slovensku. Nižšie nájdete priame odkazy na dve z nich.
Misia škôlka pomáha:
-
porozumieť emóciám, ktoré môže dieťa pri nástupe do škôlky prežívať,
-
pomenovať pocity ako neistota, strach či osamelosť,
-
vytvoriť priestor na spoločný rozhovor rodiča s dieťaťom,
-
sprevádzať dieťa emóciami namiesto riešenia iba ich vonkajších prejavov,
-
hravou formou pracovať s pocitmi, ktoré si dieťa zo škôlky prináša domov.
O knihe Misia škôlka
Keď si uvedomím, ako vplýva zmena na vnútorné prežívanie dospelého človeka, snažím sa pochopiť, aké to musí byť pre malé dieťa.
Nástup do škôlky znamená pre dieťa cudzie prostredie, cudzie prostredie, neznámych ľudí a množstvo nových podnetov, čo mu otvára bránu do sveta nových vnemov a objavov. Tento proces je vždy jedinečný a vzrušujúci, prinášajúci na jednej strane pocity radosti, zvedavosti a naplnenia, no na druhej strane môže byť a často aj býva sprevádzaný určitým napätím a neistotou. U detí to môže byť dokonca aj pocit osamelosti a veľký strach, pretože vstupujú do neznáma. Pocit neistoty je absolútne prirodzený, a aj keď nám najprv nie je veľmi po chuti, je dôležitý a poháňa nás dopredu, aby sme sa učili a rástli. Veď keby sme občas neprežívali aj neistotu, akú motiváciu by sme mali učiť sa alebo hľadať hlbšie pochopenie samých seba a sveta, v ktorom žijeme?
Dieťaťu pri pocitoch neistoty, strachu či osamelosti nepomôžeme ich ignorovaním, utekaním od nich, presviedčaním dieťaťa o opaku, riešením „symptómov“ či vetou: „Dúfam, že dnes v škôlke plakať nebudeš!“ Potrebuje pri nich našu lásku, prijatie, súcit a trpezlivosť.
Pomocou rozprávkového príbehu, ktorý rozpráva jedinečnú skúsenosť hlavného hrdinu, sa venujem základným
a najdôležitejším pocitom a emóciám, ktoré sú vlastné takmer každému dieťaťu v období tejto významnej zmeny. Ako hlavný nástroj používam rozhovor plný súcitu medzi rodičom
a dieťaťom, vďaka ktorému sa dieťa učí pochopiť svoje vlastné preciťovanie, pomenovať konkrétne emócie
a pocity a následne ich zdravo prežiť (a uvoľniť), aby nedochádzalo k blokovaniu jeho emocionálneho prežívania.
Verím, že bude moja kniha pre vás inšpiráciou, a prajem vám, aby sa zmena, s názvom škôlka, stala pre vás a vaše dieťa dobrou životnou skúsenosťou.
Iryna Zelyk
Metóda ukrytá priamo v príbehu
Do príbehu je prirodzene zakomponovaný aj jednoduchý a hravý spôsob, ako s detskými pocitmi pracovať.
Artur si zo škôlky prináša kvety, ktoré predstavujú pocity a emócie, ktoré počas dňa prežil. Vkladá ich do svojho košíka a postupne sa učí svoje pocity rozpoznávať, pomenovať a hovoriť o nich.
Tento princíp si môžete jednoducho preniesť aj domov a vytvoriť si vlastný spoločný rituál. Nemusia to byť práve kvety. Dieťa môže do košíka vkladať farebné kocky, pričom si samo vyberie farbu, ktorá mu daný pocit pripomína. Môžete použiť farebné papieriky, na ktoré spoločne napíšete názov pocitu, alebo si vytvoriť vlastné papierové kvety.
Dieťa sa tak postupne učí, že život prináša rôzne situácie a s nimi aj rôzne pocity – a všetky majú v jeho vnútornom svete svoje miesto. Neučí sa nepríjemné pocity potláčať či sa ich zbaviť, ale vnímať ich, pomenovať, porozumieť im a postupne objavovať, ako s nimi môže zdravo pracovať.