Myslím si, že dôležitý fakt pri rozprávke je to, že keď deti počúvajú rozprávku, pomocou predstavivosti a fantázie ju určitým spôsobom prežívajú a vďaka tomu pracujú nie iba s vedomím, ale aj s podvedomím, duševným svetom, kam sa ukladajú nespracované nevedomé archetypy (vychádzam zo štúdií a poznatkov Carla Gustáva Junga, švajčiarskeho lekára, psychiatra a psychoterapeuta, zakladateľa analytickej psychológie).
Už je to piaty rok, čo každý deň kráčam pri mojich deťoch. Odjakživa ma zaujímala detská duša, to, ako sa správajú, ako reagujú na situácie, čo si pamätajú. Ja sa s mojimi deťmi často rozpravám. Najmä keď vidím, že v nich nejaký zážitok vyvoláva silné emócie. Sú situácie, keď mi syn vysvetlí, ako ich vníma, a mne by nikdy nenapadlo, že sa na danú vec môže pozerať práve takto. Niekedy bežná záležitosť môže v dieťati zanechať určitý obraz a emočný zážitok, ktorý si v podvedomí nesie do dospelosti. Samozrejme netvrdím, že sa dá vyriešiť všetko, som však presvedčená, že si život s deťmi (a ony s nami) budeme viac užívať, keď im porozumieme. Prečo rozprávka? Myslím si, že dôležitý fakt pri rozprávke je to, že keď deti počúvajú rozprávku, pomocou predstavivosti a fantázie ju určitým spôsobom prežívajú a vďaka tomu pracujú nie iba s vedomím, ale aj s podvedomím, duševným svetom, kam sa ukladajú nespracované nevedomé archetypy. Rozprávka môže pomôcť uložiť do duševného sveta dieťaťa tú správnu informáciu alebo vymazať tú boľavú. Keď dieťa v situácii, ktorá v nás vyvoláva emócie, „pozrie do svojho srdiečka“, na chvíľu zastaví hodnotenie okolia a začne sa zaoberať tým, ako sa cíti, rozlíši ten pocit, prijme ho a spozná tak samo seba namiesto toho, aby sa stotožňovalo s tým, čo produkujú ľudia a situácie okolo neho.
Že to môže fungovať, že prežívanie príbehu nám môže pomôcť spojiť sa s našou dušou, ma utvrdzuje fakt, že tento jav zažívame aj v dospelosti. Zažili ste niekedy situáciu, keď čítate knihu a zrazu sa vám začnú v hlave premietať zážitky, emócie, možno iba súvislosti z vášho života? Ja áno.
Štúdie, ktoré vychádzajú z poznatkov Carla Gustáva Junga, švajčiarskeho lekára, psychiatra a psychoterapeuta, zakladateľa analytickej psychológie, poukazujú na to, že detská literatúra pomáha deťom pochopiť svet okolo seba. Rozprávka poskytuje spôsob, ako podať dieťaťu dôležité informácie. Hoci v rozprávkach sú niektoré témy, ktoré sú nereálne, celkový účinok je pozitívny a ponúka základné prvky na rozvoj detí. Rozprávky učia deti, ako riešiť základné ľudské konflikty, túžby a vzťahy zdravým spôsobom. Získavanie týchto zručností môže ovplyvniť kvalitu života a zdravie dieťaťa alebo dokonca jeho hodnoty a presvedčenie v budúcnosti. Viac o pozitívnom vplyve rozprávok nájdete tu:
https://hilo.hawaii.edu/campuscenter/hohonu/volumes/documents/ThePositiveImpactsofFairyTalesforChildrenLeilaniVisikoKnox-Johnson.pdf
Iryna
Foto: Pixabay.com
Comments