Príbeh o príbehu – všetko začalo, keď mi syn povedal, že chce inú mamu.




Súrodenecky vzťah je jeden z najkrajších a zároveň jeden z najkomplikovanejších vzťahov, ktorý ti čo majú súrodencov zazívajú. Mnohí možno budú so mnou súhlasiť, že to je vzťah, ktorý sa vyvíja cely život v ktorom je láska ale zároveň aj krivda. Ta prvá skúška pre mnohých prichádza vtedy, keď je treba „sa podeliť“ o lásku rodiča.

Príchod súrodenca do rodiny je pre dieťa veľká zmena, možno až taká veľká, že ju niekedy nedokážeme pochopiť. Čo pre dieťa, my dospeli často sami nerozumieme ako je to s láskou, keď sa druhé diéta narodí.


Rada by som vám porozprávala krásny zážitok so synom na ktorý nikdy nezabudnem, vlastne príbeh o tom ako vznikol „Príbeh o dvoch jašteričkách a slnku.“

Prečo som teda napísala knižku o detských pocitoch? Bolo to takto. Žili sme si bežný mamičkovský deň. Jedno veľké dieťa sa chce hrať iba s mamou, druhé malé dieťa v naručí, a popri hre sa mama snaží odkladať, variť a upratovať, teda porobiť čo sa da. Hráme sa so synom na príbeh o hrdinovi. On je v akcii, behá a ja tu akciu ozvučujem. Dcérka na mojich rukách sa mi snaží vytrhať všetky vlasy. Chytím jej ručičku, priložím ku mojej hlave a hovorím, srdiečko, mamu to boli, skús jemnejšie a pohladkaj ma, moja mama… moja mama….(opakujem jej). Zrazu počujem syna vykríknuť: Nie! Moja mama! Vedela som, že ide akoby výkrik z duši. Potvrdilo sa mi to, čo som už dlho z neho cítila. Pozorovala som už niekoľko krát, že situácii sestrička nie celkom dobre rozumie. A život nám dal príležitosť sa o tom porozprávať. Niekedy je treba byt iba trochu viac prítomným a dokážeme spoznať situácie, ktoré nám môžu byt učením. Prišla som za nim a pýtala som sa ako to myslel. Vypočula som ho a snažila som sa mu vysvetliť, že som mama pre obidvoch, že ich milujem rovnako. Povedal mi, že chce inú mamu Irynu, ktorá ma iba synčeka a nemá bábätko. Srdce sa mi na chvíľku zastavilo, tak veľmi som mu rozumela, tak veľmi som vedela ako sa cíti. Objala som ho a povedala som mu, že ho chápem, že viem si predstaviť ako sa cíti. Vysvetľovala som mu, prečo sestrička vyžaduje takú starostlivosť, že ešte nevie chodiť, papať a je ešte veľmi malinka. Porozprávala som mu o tom ako som sa starala o neho, keď bol malý, že keď bol malý ako sestrička tak isto som sa venovala väčšinu času iba jemu. Povedala som mu, že moja láska k nemu sa nemení aj keď ma sestričku, že láska k nemu ta je navždy v srdci. To vysvetlenie ale nestačilo, uvádzal mi príklady našich priateľov, ktorí majú iba jedno dieťa a hovoril, že aj on tak to chce, že chce mamu iba pre seba. Povedala som mu, že ho veľmi milujem a že pre sestričku sme sa rozhodli všetci a že aj ju milujem. Odpovedal mi, nie ja som sa pre ňu nerozhodol, ty si sa pre ňu rozhodla. A až vtedy som to cele pochopila. Mal pravdu. Utrela som si slzy a povedala som mu ešte raz, že ho celým mojim srdcom chápem, že viem ako sa cíti. Povedala som mu, že ma pravdu, povedala som mu, že sestričku nemusí milovať. Poprosila som ho aby ju vnímal a rešpektoval, lebo je tu s nami a je súčasťou nás. Poprosila som ho nech sa pokúsi pozrieť na to že ma sestričku ináč, že raz bude s ňou veľká sranda.


Pozrela som sa mu do oči, tie prezradia všetko. Bol rad, že bol pochopený a prijatý aj s jeho pocitmi. Akoby opadlo z neho niečo čo od neho všetci naokolo očakávali. Nehovorili sme mu to, aby sa tesil zo sestry napríklad, ale niekde v podvedomí si myslím, že sme to od neho očakávali. V podvedomí, kde sú vzorce, ktoré si nesieme, podlá ktorých sa často správame a pritom to nie sme my. Ešte v ten istý deň, keď sme zaspávali, mi povedal, že mama a ja sestričku už aj tak trochu milujem. V ten istý večer prišiel nápad, že mohla by som synčekovi pomôcť hlbšie pochopiť, ako mama miluje svoje deti, pomocou príbehu. A nemýlila som sa. Dnes majú krásny vzťah. Mam pocit, že to puto, tu lásku, ktorú majú medzi sebou sa niekedy da chytiť, akoby fyzickí, taká je to sila.


Bolo to krásne. Potreboval iba pochopenie a prijatie, nič viac. Mal „dovolene“ nemilovať, mohol byt sám sebou a prejaviť pocity čo nosil v srdci, aby mohol sa do sestry zamilovať. Lásku ma v sebe, ktorá pomocou tejto situácii zosilnila. Láska je krehká kvetina. Musí sa chrániť, musí sa podporovať, musí sa zalievať iba vtedy zosilni. Detská láska je veľmi krehká, prirodzene, pretože dieťa je krehké.

Chcete ušetriť?

Páčia sa vám obe moje knihy?

Objednajte si ich naraz ako výhodné knižné DUO a zaplatíte o 3 € menej. 

Žádné produkty